O strachu

Na začiatku tejto mojej úvahy si dopomôžem citátom z knihy Základní formy strachu od Fritz Reimanna str.13 :

,,Ak sa skúsime  na strach pozrieť ,,bez strachu“, získame dojem, že má dvojitý aspekt: na jednej strane v nás môže vyvolať aktivitu, na druhej nás môže ochromovať. Strach je vždy signálom a varovaním pred nebezpečím a súčasne má charakter výzvy, totiž impulzu, aby sme ho prekonali. Prijatie a zvládnutie strachu znamená krok vývoja, dáva nám o kúsok dozrieť. Vyhýbanie sa strachu a konfrontácia s ním nás naopak necháva stagnovať. Brzdí náš ďalší vývoj a nútí nás zostať deťmi tam, kde neprekonáme jeho bariéru. Každý krok nášho vývoja je spojený so strachom a úzkostí, pretože nás vedie k niečomu novému“.

Myšlienka prijatia, respektíve tolerovania strachu je mi blízka a z vlastnej skúsenosti poznám to, že párkrát keď som išiel do nových vecí aj  za prítomnosti strachu, mi to v živote otvorilo nové obzory a tejto skúsenosti som veľmi rád. Pri tomto ma napadla metafora riadenia auta , že strach je dobrou brzdou a snažím sa ho počúvať aj používať, no rovnako je tam aj plynový pedál zmysel života do ktorého sa oplatí tiež šliapnuť a ako spojku vnímam medziľudské vzťahy bez nich by to v živote tiež bolo ťažšie, ak nie nemožné.