O gestalt terapii

Gestalt terapia patrí k psychoterapeutickým smerom, o ktorých sa u nás v posledných rokoch dosť hovorí hlavne ako o metóde osobného rastu prostredníctvom sebapoznania (sebauvedomenia). Vychádza z holistického pohľadu na človeka a na jeho vzťah k prostrediu. Gestalt psychoterapia smeruje k postupnému uvedomeniu si pocitov, emócií, myšlienok, … tak, aby bol klient s nimi v užšom kontakte a aby získal slobodnú voľbu v rozhodovaní, či pokračovať v zažitých stereotypoch, alebo niečo zmeniť. Preto je to terapia pre tých, ktorí chcú poznať ako formujú svoj život, ako utvárajú a udržujú situácie a vzťahy, s ktorými nie sú spokojní a sú pritom ochotní riskovať aj bolesť, ktorá z takéhoto poznania pramení. Gestalt terapia sklame tých, ktorí čakajú rýchlu zmenu zvonku, jednoduché inštrukcie a návody.

Gestalt psychoterapia kladie dôraz na aktuálne prežívanie tu a teraz a má charakter dialógu. Preto je podstatné, aby bol klient schopný a ochotný komunikovať, nadviazať vzťah a aby bol schopný chápať, o čom sa komunikuje. Pre Gestalt terapiu nie sú dané žiadne jednoznačné kontraindikácie. Je vhodná pre všetky vekové kategórie a okrem všetkých adaptačných, vzťahových a neurotických porúch je možné v rámci Gestalt terapie pracovať aj s poruchami osobnosti, psychickými problémami, psychózami a závislosťami. Gestalt psychoterapeuti pomáhajú klientom k sebapoznaniu a k tomu využívajú všetky prostriedky, ktoré považujú za vhodné. Niekedy medzi ne patrí aj pohyb, arteterapia a iné alternatívne terapie. Sedenie môže mať podobu schôdzky klienta s terapeutom v súkromí, práce v skupine s použitím špeciálnych cvičení podporujúcich sebapoznanie atď.

Gestalt psychoterapia v praxi

Jednou z nosných myšlienok Gestalt psychoterapie je tzv. ”paradoxná teória zmeny“ formulovaná Arnoldom Beisserom. Zjednodušene by sa dala definovať takto: ”Čím viac sa snažíš byť tým, čím nie si, tým viac zostávaš rovnaký. Čím viac sa snažíš byť tým, čím si, tým viac sa meníš“. Človek nemôže dosiahnuť zmenu tým, že ju deklaruje a zároveň poprie, potlačí, či odsunie to, čo je nepríjemné, bolestivé, neprijateľné. Až vtedy, ak je v úzkom kontakte so svojim stavom, svojou situáciou, svojim prežívaním a plne si to uvedomuje, až potom sa mu otvára cesta k zmene. Dominantnou snahou Gestalt terapeuta teda nie je navodiť zmenu, ale sprostredkovať klientovi sebauvedomenie (sebapoznanie), aby si klient uvedomil, že nenapĺňa svoje súčasné potreby, že sa nevedomky vyhýba priamemu kontaktu so svetom, a že formuje svoje prítomné prežívanie na základe starých skúsenostných máp. Gestalt terapeut chce, aby si klient uvedomil, čo vlastne skutočne potrebuje, čo naozaj chce, ako to nedosahuje a ako to môže dosiahnuť. Aj keď je uvedomovanie hlavným prostriedkom Gestalt psychoterapie, nie je jej cieľom. Uvedomovať si niečo neznamená hneď uzdravenie či zmenu, ale prináša oslobodenie od zafixovaných stereotypov a možnosť voľby. Cez uvedomovanie človek získava slobodu voľby, či chce v zažitých stereotypoch pokračovať, alebo nie.

Gestalt terapia sa pokúša nesprávne reakcie (staré vzorce a mapy) napraviť tým, že klientovi radí, aby neanalyzoval minulosť (ktorou sa zaoberajú iné psychoterapie), ale aby si uvedomoval všetky svoje myšlienky, pocity, aktivity a gestá, ktoré v ňom rôzne okolité deje v súčasnoti vyvolávajú. Cieľom je naplno si uvedomovať sám seba, vidieť svoj život jasno, uvedomiť si, čo od neho chceme, oceniť vlastnú hodnotu a cítiť sa slobodne sám sebou. Perls zhrnul svoju teóriu takto: „Robím svoju vec a vy robíte svoju. Nie som tu na svete preto, aby som žil podľa vašich očakávaní, a vy tiež nie preto, aby ste žili podľa mojich. Vy ste vy a ja som ja.“

Gestaltpsychoterapeut

Gestalt psychoterapeut a klient sa v rámci sedenia sústreďujú nielen na obsah toho, čo klient hovorí, ale tiež na to, ako to hovorí, čo pri tom prežíva, ako sa pri tom správa, čo nehovorí, hoci by chcel a pod. Terapeut počúva, pozoruje, pýta sa a popisuje. Všíma si nápadnosti v klientovom prejave a upozorňuje ho na nesúlad toho, čo hovorí s tým, ako to hovorí. Naučené spôsoby správania majú tendenciu sa opakovať vo vzťahoch, takže sa ukážu aj pri samotnej terapii, a tým umožňujú terapeutovi aj klientovi pozrieť sa na ne. Podstatou práce Gestalt psychoterapeuta nie je iba využívanie nejakých techník, ale hlavne nadviazanie vzťahu s klientom, v ktorom terapeut svojou plnou prítomnosťou, rešpektom, otvorenosťou a autenticitou umožňuje aby sa uskutočnil otvorený dialóg dvoch rovnocenných partnerov a v rámci neho mohlo prísť k uvedomovaniu a zmene toho, čo klientovi bráni do takého vzťahu vstúpiť.

Gestalt terapeut vstupuje do terapeutického vzťahu celou svojou osobnosťou. Požiadavky na jeho zrelosť a nároky na jeho profesionalitu a etiku sú v Gestalt psychoterapii veľmi vysoké. Jeho dôkladné sebapoznanie a schopnosť sebauvedomovania je k tomu nevyhnutnou podmienkou a je výzvou pre tých, ktorí v tomto prístupe vedú výcviky a supervízie.

Slovenský inštitút pre výcvik v Gestalt psychoterapii sa volá Dialóg a má sídlo v Košiciach. Jeho webové stránky sú www.gestalt.sk.

„Človek, ktorý nehľadá iba liek, ale snaží sa aj identifikovať koreň problému, je pripravený na kvalitnejší život“.

Zdroje:
[1] psyche.sk
[2] psycho-terapia.sk
[3] psychiatria-casopis.sk
[4] www.paula.sk/alternativne-terapie/gestalt-psychoterapia-ako-metoda-osobneho-rastu/

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *