Komunikačné zlozvyky pri načúvaní:

Čítanie myšlienok: tento zlozvyk je jedným z najtypickejších pri načúvaní a súvisí s nedorozumením, ktoré vzniká preto, že do toho, čo nám druhý povedal, si vkladáme určitý význam. Môže to byť niečo, čo očakávame dopredu, alebo niečo, z čoho máme obavy, či strach. „Čítaním“ myšlienok môžeme postupne vzťahy v rodine narúšať, ba dokonca vyvolávať pocity podozrenia, neistoty a nedôvery.

Prerušovanie a skákanie do reči: týmto spôsobom vyvolávame v partnerovi pocit, že nie sme spokojní s tým, čo resp. ako nám to hovorí. Dôvod na prerušovanie a skákanie do reči môže byť rôzny, avšak výsledok bude len jeden, a to taký, že sa ľudia budú vyhýbať komunikácii s takýmito ľuďmi.

Nereagovanie na oznámenie a absencia spätnej väzby: Ak hovoriacemu nevyšleme signál, že počúvame, môže mať pocit, že nedávame pozor, nerozumieme mu, alebo že ho rovno ignorujeme

Neverbálne odmietanie: prejavmi neverbálneho odmietania je napríklad to, že sa ľudia pri komunikácii stále vrtia , otáčajú sa k hovoriacemu bokom alebo ich pohľad smeruje každú chvíľu niekam inam. Tieto prejavy môžu hovoriaceho vyviesť z miery a môže ich chápať tak, že ho nepovažujeme za rovnocenného partnera.

Pri komunikácii by sme sa preto mali vyvarovať takýchto neverbálnych prejavov a chýb. Komunikáciu možno považovať za dôležitú podmienku existencie spoločnosti, pretože komunikovanie medzi ľuďmi výrazne ovplyvňuje uspokojovanie spoločenských potrieb a aj ono samotné je zároveň výraznou ľudskou potrebou. Práve v aktoch komunikácie sa človek utvára ako spoločenská bytosť, učí sa pohybovať, hovoriť, konať, cítiť, predstavovať si niečo, myslieť a chápať svet a sám seba. Cez tento kanál sa utvára jeho osobnostné jadro. Zmyslom komunikácie je dosiahnuť porozumenie, súlad, konsenzus, blízkosť, vzájomnosť, a to či už samo o sebe alebo kvôli niečomu inému. Samotnú komunikáciu možno chápať ako určité konanie alebo druh konania, pretože obsahuje otvorené, ale aj „skryté“ , ktorými nabádame druhého človeka k nejakému konaniu. U človeka je prirodzené niekoho oslovovať, obracať sa spontánne na niekoho so svojimi túžbami, pochybnosťami, radosťami i starosťami.

K ľudskej komunikácii teda patrí aj to, že ľudia svoje činy nielen adresujú inému človeku, ale samozrejme, že aj interpretujú ich význam. Komunikácia by sa ale nemala zamieňať s informáciou. Pretože ak sa správa len vyšle a nie je porozumená, nie je na ňu odpoveď, je to len vyslaná informácia. Aby sa mohol človek zúčastniť na komunikačnom procese, musí sa naučiť správne interpretovať prejavy iných účastníkov, teda mal by disponovať schopnosťou zhodnotiť situáciu nielen z vlastného hľadiska, ale aj z hľadiska iných účastníkov komunikačného procesu.

Odpoveď na vyslanú správu sa dá dosiahnuť na základe efektívneho načúvania a sprostredkovania spätnej väzby. Je veľmi potrebné naučiť sa vnímavo a efektívne načúvať, čím sa dá predchádzať komunikačným zlozvykom a hlavne hádkam. Spôsobilosť aktívne načúvať, hovoriť a vyjadrovať sa patrí k neodmysliteľným predpokladom kvalitnej bezbariérovej (bezporuchovej) komunikácie. Táto kvalita sa vyvíja vo veľkej miere od psychickej a fyzickej kondície komunikanta, jeho odolnosti voči psychickej záťaži a napomáha k vytváraniu priaznivej komunikačnej atmosféry.

Väčšina z nás je síce dokonale schopná počúvať, ale častokrát to zabúdame robiť pri rozhovore s človekom, ktorého vídame najčastejšie. Obvykle si myslíme, že najdôležitejšou časťou komunikácie je hovoriť, ale väčší dôraz sa kladie práve na potrebu počúvať. Hlavne v partnerstve sa nám veľakrát stáva, že sa nenamáhame počúvať, a to buď preto, lebo sa nám nechce, alebo preto, že si myslíme, že už dopredu vieme, čo nám ten druhý chce povedať. Čo je samozrejme chybou a ľudia takto ľahko upadajú do zlých návykov, ako je prerušovanie, nevnímanie alebo dokončovanie viet za druhého.

Počúvanie je účinný spôsob, ako ukázať tomu druhému, že si ho ceníme. Tento spôsob je však aj veľmi náročný, pretože si vyžaduje námahu počúvať nášho partnera, keď si pred nami vylieva city alebo vyjadruje svoje názory. Mnohí z nás nie sú takými poslucháčmi, akými by mali byť, a pritom práve zlepšenie nášho počúvania znamená zlepšenie nášho manželstva. Nedá sa vyhnúť tomu, že ľudia majú odlišné názory a záujmy, ale napriek tomu snaha počúvať je presvedčivým spôsobom preukazovania našej lásky.

VIŠŇOVSKÝ, E.: Rozumieme ľudskej komunikácii? Bratislava : Veda, 1995. Str. 24 – 27. ISBN 80- 224-0436-5.

BÚGELOVÁ, T.: Komunikácia v škole a rodine. Prešov : Prešovská univerzita, 2002. Str. 33. ISBN 80-8068-LEE, N.: Kniha o manželstve. Pezinok : Familiaris, 2009. Str. 67 – 68. ISBN 987-80-89428-03-8.

PROBLÉMY V KOMUNIKÁCII AKO PRÍČINA VZNIKU NEÚPLNÝCH RODÍN Bc. Petra Moravčiková 2013

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *