Beh ako zdroj sebapodpory

Pre ľudí ktorý radi behávajú nemusím opisovať benefity behu. Radosť z pohybu, čosi urobím pre svoje zdravie, vypnem mozog. Toto si myslím, že bežci veľmi dobre poznajú.

Zo začiatku keď som začal behávať, tak som tieto benefity spoznal na vlastnej koži. Behávam pravidelne rekreačne už niekoľko rokov. Pri činnosti práce psychológa je to pre mňa jeden z dôležitých zdrojov sebapodpory. Zažil som si už aj preceňovanie behu, keď sa mi beh na určitú dobu stal hlavným záujmom a za nejaký čas sa mi to, že som nereagoval na signály tela stalo osudným ,,z čista jasna“ po náročnej tréningovej príprave a absolvovaní svojej najväčšej prebehnutej vzdialenosti 80 km v kopcoch po betóne. Trasa Revúca-Tornaľa a späť. Sa mi ozvala múdrosť tela vo forme pichľavej bolesti v pravom kolene a to ma odpísalo na niekoľko týždňov od behávania. Moja méta dať 100 km sa rozplynula na dobu neurčitú. Od tohto ,,zranenia“ , prešlo tomu asi už tri roky som na beh nezanevrel, ba práve naopak. To moje precenenie mi ukázalo moje limity a aj slobodu. Áno môžem to skúšať v budúcnosti, že raz tú stovku zabehnem a potom by nebola zlá 150 km atď. Môžem však zobrať do úvahy aj benefity obyčajného behu a bežať kratšie s dostatočným priestorom na regeneráciu. Aktuálne to mám tak, že beh je pre mňa až príliš dobrý aby som ho pokúšal pri prekonávaní limitov. Rád by som si ho ponechal dlhodobo vo svojom živote a na to po mojich skúsenostiach mám väčšiu šancu ak budem behávať síce pravidelne no aj s dostatočnou regeneráciou, občas dať dlhšiu trasu tak do vzdialenosti maratónu a čerpať z behu sebapodporu pri bežnom živote .

Pri behu vidím ako aj zdroj sebapodpory je dobré brať uvážlivo, neísť za limit do extrému, ale skôr ho vyvažovať tak, aby zdrojom sebapodpory ostal.